Dobrý deň, dovoľte, aby som nás predstavila...
Moje meno je Saša a som študentkou jedného bratislavského gymnázia. Psy boli mojou vášňou už od raného veku, takže niet divu, že im venujem veškerý môj voľný čas. Ku psíkovi som sa dostala prvý krát, keď som mala 10 rokov. Veľmi som jedného chcela, ale rodičia mi ho nechceli dovoliť. Nakoniec sa mi však podarilo ich presvedčiť a vybrali mi fenku labradora. Vtedy som ešte v podstate nevedela nič o tom, ako sa starať o psíka. Najprv som bola urazená, že sa jej rodičia venovali viac ako mne. To som však čoskoro prekonala a stali sa z nás, zo mňa a z Colin, najväčšie kamarátky. Začala som ju milovať viac ako hocičo iné. Vtedy som natrafila na agility. Veľmi sa mi to zapáčilo, pretože to vyzeralo tak jednoducho a zábavne. Tak sme sa hneď prihlásili do klubu. Začiatky boli 
ťažké, pretože Colin bola trochu-dosť pribratá. Kilá museli dolu. Keď sa nám to konečne podarilo, začali sme na plno trénovať. Colin sa učila veľmi rýchlo a celkom ju to aj bavilo. No náš rýchly postup vpred zastavila krutá choroba. Colin prestala byť aktívna tak, ako by som si predstavovala ja a začala som byť nešťastná. Dovtedy som stretala na pretekoch tie úžasné tvory menom borderka. Samozrejme som vedela, že jednu takú raz budem mať. Ale kúpa nového psíka určeného pre mňa a agility prišla skôr, ako som dúfala. Colinka sa dovtedy zotavila z toho šoku, ale už navždy zostane jej srdiečko slabé. Colin som samozrejme znovu pomaly zapájala do tréningového kola. A na pretekoch sa nám darilo čím ďalej tým viac. Začali sme zbierať "véčka" a na záver Colinkinej závodnej kariéry, sme obsadili aj 3. miesto na Grand-Prix, čo bolo naším najväčším úspechom. No a tak očakávané šteniatka borderiek boli na svete. Osud však nechcel, aby jedno z tých šteniatok prišlo ku nám. Narodili sa iba 2 fenky, ktoré boli už zadané. Tak som narýchlo hľadala niečo iné, aby si to nebodaj rodičia nerozmysleli. Bola som čím ďalej tým zúfalejšia, keď všetky šteniatka boli zadané. Ale narazila som na stránky CHS Gulden Land. Mali akurát šteniatka po skvelých rodičoch. Tak otec hneď zavolal chovateľovi a zarezervoval šteniatko. Vtedy sme samozrejme vyberali podľa vzhľadu. A tak som pov
edala, že takto to nepôjde, a že sa musíme ísť pozrieť. Maminka Besi bola úžasná a ku šteniatkam nás pustila. Šteniatka to boli skutočne prekrásne a hyperaktívne. Avšak jedna z nich vytŕčala. Práve tá, ktorá bola tak besne sfarbená. Priplichtila sa ku nám a nechala sa hladkať. Potom odutekala za svojimi súrodencami, ktorých odušu mlátila. A vtedy som vedela, že je to presne to, čo hľadám. Mesiac ubehol rýchlo a Sunnynka sa už viezla ku nám domov. Bola statočná a odchod z domova zvládla na jedničku. Tá samostatnosť jej zostala do dnes. Sunny je neskutočne prítulná a milá borderka s obrovským temperamentom a chuťou do akejkoľvek práce. So Sunny sa venujeme agility, čo je aj našou prioritou. Podstivo trénujeme dog-dancing a poslušnosť, čo sa nám trošku nedarí (že Sunny, veď ty vieš ako na to :-). Chceli by sme vyskúšať aj fly-ball, frisbee a coursing. Ak nám zostane čas, tak vyskúšame aj obrany a stopy, a nepohrdneme ani canicrossom. Sunny vo výstavnom kruhu? Hmmm... Tak to sú dve veci, ktoré nikdy nepôjdu dohromady. Sunnynka sa v kruhu hrozne nudí, lebo sa tam nedá behať, štekať, stále len musí stáť. Avšak Sunny je trpezlivá a moje rozmary znáša skvele. Do budúcna plánujeme agi závodenie, čo nám zaberie veškerý čas a myslím si, že nič viac nebude treba...
